reklama

Jankovskej 2500 eur, Kotleba, Sulík a minimálna mzda

Stretávam ľudí bez rozdielu veku, ktorí nedokážu uspokojiť svoje základné životné potreby. Stretávam aj tých, ktorí napriek dobrej práci a vzdelaniu nedokážu žiť dôstojnejšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Nedôstojné postavenie, ponižovanie, diskriminácia a zneužívanie. Toto všetko zažívajú dennodenne na Slovensku ľudia na hranici alebo za hranicou príjmovej chudoby kvôli svojej nízkej mzde.

Boja sa byť napriek chorobe práce neschopní. Kvôli úverom, hypotékam a dlhom sa nechajú zneužívať nadriadenými, len aby neprišli o prácu a svoju katastrofálnu mzdu. Mnohé ženy vezmú slabšie platenú prácu oproti mužom, len aby ju vôbec mali. Mnohé z nich sa o svojich blízkych starajú samotné, pretože vysoký podiel rodín na hranici alebo za hranicou chudoby tvoria rodiny neúplné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kde je v takýchto situáciách štát? Kde je, keď dovolí, aby sa chudobní stali ešte chudobnejšími? A to nielen materiálne ale aj kultúrne a sociálne? Pýtam sa znovu: kde je a čo robí preto, aby týmto ľuďom pomohol?

Napriek usmiatym tváram politikov hovoriacim o tom, ako dobre sa nám žije v tejto bohatej dobe, mnohým ľuďom do smiechu nie je. Práve naopak. Je im do plaču. Najmä ľuďom v Prešovskom kraji, kde je najvyššia miera príjmovej chudoby a tiež v kraji, v ktorom žijem ja, v Banskobystrickom. Samozrejme, že sa nemôžu porovnávať s Bratislavou, kde isté skupiny obyvateľstva žijú tiež ťažko, ale ďalej od minimálnej mzdy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stretávam ľudí bez rozdielu veku, ktorí nedokážu uspokojiť svoje základné životné potreby. Stretávam aj tých, ktorí napriek dobrej práci a vzdelaniu nedokážu žiť dôstojnejšie. Nedokážu pomôcť svojim deťom s kvalitnejšími vyučovacími prostriedkami, dať ich na krúžky, kde by sa rozvíjal ich talent, ktorý by im v budúcnosti umožnil lepšie si vybrať svoje životné smerovanie. Ľudia s nízkymi príjmami akoby pre politikov neexistovali. Každá vláda sa obmedzuje na vyčíslovanie úspechov svojej sociálnej politiky podľa počtu zamestnaných či nezamestnaných, ale na pomoc ľuďom s nevýhodnou pozíciou na trhu práce nikto nemyslí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak strašne majú Slováci hlboko do peňaženky. A pri tom sú tak naučení žiť z minima. Niekedy mám pocit, že keby mnohí neboli takto nastavení, z toho čo zarobia, nemôžu prežiť. Čo by títo ľudia dali za plat bývalej štátnej tajomníčky, ktorá sa sťažuje ako nevie vyžiť z 2500 eur? 

Ako majú žiť títo ľudia? Tak ako doteraz? S depresiou a - až ma srdce bolí, že to musím napísať - s nádejou, že ich problémy vyrieši číhajúci fašista Kotleba? Kam sme sa to, preboha, dostali?

Komu z tých, ktorí dnes najviac kričia z obrazoviek, môžu bežní ľudia veriť? Táto vláda sklamala na celej čiare. Na nízkopríjmovom obyvateľstve jej vôbec nezáleží. Zaoberá sa len sama sebou, zrejme preto, aby zachránila, čo ešte môže. Potápa sa nižšie a nižšie, lebo prestala myslieť na ľudí a bez nich, bez tých ľudí stratila dôvod svojej existencie. Tento dôvod pre svoju existenciu nemajú ani pravicové politické strany. Pre nich sú ľudia len číslami v deň volieb, robošmi, zlodejmi, či dlžníkmi. Richard Sulík si dokonca myslí, že zvyšovanie minimálnej mzdy nie je riešením pre Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemôžem sa na to pozerať, ako sa vytratila solidarita medzi nami. Ako prestalo záležať na tom, ako sa máme, ako nám je, ako žijeme.

Nechcem, aby sa v strednej Európe takto žilo. Nechcem, aby boli naši ľudia ekonomickými vazalmi veľkých korporácií. Chcem, aby sme mohli žiť dôstojnejšie a ekonomicky slobodnejšie. Aby všetci dostali za slušne odvedenú prácu aj slušnú odmenu. 

Urobím preto všetko, čo môžem. Preto som sa rozhodol vstúpiť obklopený rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi do politiky a uchádzať sa o priazeň voličov. Ak dáte, priatelia, v parlamentných voľbách svoj hlas Solidarite – Hnutiu pracujúcej chudoby, urobíme všetko preto, aby ste nemuseli žiť s gučou v krku a aby ste do svojich peňaženiek nemali tak hlboko, ako máte dnes.

Skúste nám, prosím, veriť, že nám na vás úprimne záleží a že do politického boja vstupujeme nie pre vlastné pohodlie, ale preto, aby bol konečne niekto aj na vašej strane. Aby ste prestali byť v práci diskriminovaní, zneužívaní a ponižovaní a aby ste za ňu dostali zaplatené toľko, koľko vám patrí.

Váš Stanislav Mičev,

predseda strany SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby

Stanislav Mičev

Stanislav Mičev

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Celý svoj profesný život som zasvätil histórii 2. sv. vojny. Niekoľko rokov som bol živnostníkom, pôsobil som ako riaditeľ odboru kultúrnych aktivít, múzeí, galérií a knižníc na MKSR, od roku 2006 pôsobím ako riaditeľ múzea SNP. Som predsedom politickej strany SOLIDARITA - Hnutie pracujúcej chudoby Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu